1. Trpká diagnóza

     Ako každú stredu, aj dnes sme mali medzi prednáškami čas na obed. A ako každý stredajší obed, aj dnešný sme hodlali stráviť v našom obľúbenom podniku kúsok od školy. Asi práve preto mám stredy najradšej... Než som prišiel na recepciu, moja skupinka ma tam už čakala. Ria ako vždy oblečená vo výrazných farbách, Baša mierne uletene (no, mierne... na hlave mala kožušinovú baranicu, ale teraz je to predsa in a okolo krku hrubý pletený šál, hoci vonku bolo minimálne 15 stupňov) a Michal... Michal mal oči červené ako angorský králik. Nebolo mi treba veľa, stačil spýtavý pohľad na Riu a bolo mi to jasné...
     ,,Pohádali sa...", pretočila očami.
,,Nepohádali, len sme diskutovali!"
,,Miláčik, keby ste diskutovali, vyzeráš inak...", mávla rukou Ria, lebo na podobné scény bola zvyknutá.
,,Čo sa zase stalo? Znova ti povedal, že ho bolí hlava?", pobavene som sa usmial. ,,Človek by čakal, že podobné výhovorky fungujú len u heterákov, ale vy dvaja porušujete všetky písané aj nepísané vzťahové pravidlá...".
,,Ešte aj ty si zo mňa uťahuj... Povedz Alex, ty vieš vždy poradiť - čo mám robiť? Veď to nie je normálne!"
     Fakt je ten, že na toto žiadna rada nebola. Keď s niekým chodíte od 16tich a bol to váš prvý/á, nikdy sa nečudujte, ak to po čase začne byť o ničom. Toto nie je vek romantickej lásky. Nikto svoju lásku nestretne náhodne na prechádzke po parku a nikto neprežije dosmrtný nezabudnuteľný románik. Amor si už dávno zobral neplatenú dovolenku...
,,Čo ja viem? Tak si napusťte vaňu a zahrajte sa na román od Danielle Steelovej.", snažil som sa čo najskôr vykľučkovať z tejto situácie. Inak by som mu musel povedať, že len odďaľuje rozchod. A to som nemohol. Nikdy takto nekecajte do vzťahov svojich priateľov, lebo to budete nakoniec vy, kto vraj môže za ich rozchod.
     Zmenil som radšej tému, Michal sa po mojej "rade" aj tak odul a kráčal meter pred nami.
,,A čo ty, slečna zo Sibíru? Vonku je 15 stupňov, nechceš si dať dole tú lyžiarsku výbavu?", otočil som sa na Bašu.
,,Prosím ťa, veď v tom šále bola zabalená celú prednášku... Ešte šťastie že sme sedeli pri okne, inak by sa roztopila...", pobavene poznamenala Ria.
,,Bolí ťa v krku? No len mi nevrav, že si teraz zostaneš doma! Ako vydržím prednášky z metodológie?!"
,,Nie, nič mi nie je... Neriešte to, proste sa mi to tak páči. Je to štýlové, nie?", zaštebotala Baša viac než nedôveryhodne.
,,No jasné, že je... Vyzeráš ako reklama na paralen... Prosím ťa neklam, aj tak ti to nejde, a vybaľ to na nás."
Všetci traja sme zabodli oči na Bašu. Dokonca aj Michal, ktorý sa už prestal hrať na urazeného. Uvedomila si, že niet úniku a pomaly si začala vyzliekať šál. Bolo to tam.

,,Ooo môj bože!", Ria skoro odpadla od rehotu.
,,No fuj!", Michal zhnusene skrivil pery.
,,To je... to je vážne cucflek???", hľadel som na Bašin krk s pobavením. ,,Pre boha, kto už dnes robí cucfleky? Ja som myslel, že tie zostali v 90. rokoch spolu s mrkvovými nohavicami!", neudržal som smiech.
,,Chacha, no fakt smiešne. Ja som vedela, že si ten šál nemám vyzliekať... Náhodou je to zlaté, že je Dominik taký maznáčik!"
,,Možno keby si mu konečne dala, tak by si nemusela byť odkázaná na cucfleky.", ironicky poznamenala Ria.
,,Prosím ťa, veď ten jej je ročník 1993, ten je ešte pod zákonom...", pobavene podotkol Michal.
,,Tak po prvé: je to ročník 1992 a po druhé: odmietam dopadnúť ako vy traja. Jedna preklínajúca mužské pokolenie, druhý uväznený v nefungujúcom vzťahu a tretí... No to neviem ani špecifikovať. Ja mám na sex ešte čas."
     Všetci traja sme sa trpko usmiali. Žeby na tom bolo niečo pravdy? Je paradoxné, ako dokážu v súčasnosti vzťahy zatočiť s mladými ľuďmi. Nie, to nie je žiadne klišé. Kde sú tie časy, keď každé dievča malo prisúdeného ženícha a keď prvý sex padol až po svadbe? Žiadne hysterické rozchody, všadeprítomná nevera, 13 ročné dievčatá chatujúce na Pokeci s tridsiatnikmi. A to som vybral len tie miernejšie svinstvá. Odchádza láska pomaličky dočerta? Alebo sa len mení jej vnímanie a to, čo láska znamenala kedysi, je dnes už len trápnym a zbytočným prežitkom? Čo myslíte?