Marc Jacobs končí v Louis Vuitton

To, o čom sa už dlhšie špekulovalo, sa stalo skutočnosťou. LVMH po skončení dnešnej prehliadky Louis Vuitton na parížskom týždni módy oznámila, že Marc Jacobs sa rozhodol ku koncu roka opustiť pozíciu kreatívneho riaditeľa a venovať sa výhradne svojej vlastnej značke.

Jacobs pracoval pre LV 16 rokov a podarilo sa mu predtým pomerne stagnujúcu značku oživiť a nezmazateľne zapísať ako najluxusnejšiu na svete. Sám Jacobs bol známy svojím extravagantným vystupovaním.

Jeho nástupca zatiaľ nie je známy, ale špekuluje sa o Nicolasovi Ghesquierovi, bývalom dlhoročnom kreatívnom riaditeľovi značky Balenciaga.

Vyjde encyklopédia MÓDA

O chystanom vydaní tejto knihy viem už približne rok, ale nakoľko sa stále posúval termín vydania, chcel som sa vyhnúť špekuláciám. Teraz je už však všetko pripravené, a tak sa módni nadšenci môžu tešiť.

Česká pobočka vydavateľstva Ikar vydá 25.10. encyklopédiu MÓDA z edície známych veľkých obrazových publikácií vydavateľstva Dorling Kindersley (Zviera, Zem, Rastlina a tak ďalej). Jedná sa o najucelenejšiu a najkomplexnejšiu publikáciu o móde, aká bola kedy vydaná. Na 480 rozmerných stranách čaká čitateľa fascinujúca cesta dejinami módy od staroveku až po súčasnosť. Od starovekého Egypta cez baroko až po Chanel a najmodernejšie módne značky ponúka táto encyklopédia vyčerpávajúci prehľad o všetkom, čo kedy ľudia nosili na pozadí vývoja spoločnosti.

Hoci sa uvažovalo o tom, že kniha vyjde aj v slovenskom jazyku, vydavateľstvo Ikar nakoniec usúdilo, že v prípade tohto veľmi špecifického titulu by predaj slovenského vydania nebol ekonomicky únosný. Cena knihy sa bude pohybovať na úrovni 50-60€ a náklad je pomerne limitovaný, v žiadnom prípade kniha nevyjde v masovom náklade ako predchádzajúce obrazové publikácie.

Časopisy STYLE a LoveStar končia

Český printový trh sa naďalej konsoliduje. Po tom, čo koncom minulého roka prebrala v Česku vydavateľstvo Hearst-Stratosfera (vydáva napríklad Cosmopolitan, Harper´s Bazaar, Esquire ši Spy) miestna pobočka vydavateľstva Bauer Media (v segmente luxusnejšej tlače doteraz nezastúpená, vydáva napríklad Žena a život, Bravo, Rytmus života a programové týždenníky), nové vedenie začalo pomaly čistiť svoje portfólio od nerentabilných titulov. Z pohľadu slovenského čitateľa nejde o veľkú stratu, pretože oba tituly u nás neboli príliš známe.

Prvé zmeny sa udiali ešte pred samotnou zmenou vlastníka, keď pôvodné vedenie Hearst-Stratosfera najskôr nepredĺžilo licenciu na vydávanie technologického mesačníka Stuff a tesne pred predajom ani na pánsky mesačník FHM. Do ďalších zmien sa už pustil nový vlastník - najskôr pred pár dňami oznámil zrušenie vydávania motoristického magazínu Autocar a teraz ženských mesačníkov LoveStar a STYLE. Podľa mojich informácií prišlo k zrušeniu časopisov náhle a ich redakcie sa o tom dozvedeli len pred pár dňami.

Časopis STYLE vychádzal od roku 2001 ako pokus o lokálny koncept módneho magazínu strednej triedy. Od začiatku však zápasil so svojimi početnými konkurentmi a nikdy sa nedočkal väčšieho uznania. Zrušenie mu podľa mojich informácií hrozilo už pred pár rokmi, vtedy sa však vydavateľstvo rozhodlo dať mu ešte šancu - znížilo predajnú cenu na 59,90Kč a svetové celebrity na obálke nahradili české. Napriek zvýšenému predaju sa mu však nepodarilo naviazať na seba dostatok inzercie, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou najviac podpísalo pod jeho zrušenie.

Časopis LoveStar sa objavil na trhu v roku 2005 ešte pod názvom LuckyStar. Nešlo o plnohodnotný časopis, ale o zbierku starších textov z ostatných módnych a lifestylových titulov vydavateľstva. Jeho výhodou bol malý formát a nízka cena 29,90Kč. Aj tento časopis sa však od začiatku musel vyrovnávať s tvrdou konkurenciou a počas svojej existencie nedokázal výraznejšie zasiahnuť do boja na preplnenom českom printovom trhu.

Podľa mojich informácií sa nejedná o posledné zmeny na českom trhu s tlačou. Viaceré vydavateľstvá sa snažia konsolidovať svoje portfólio a zbaviť sa nefungujúcich titulov (a naopak aj priniesť na trh nové). Uvidíme, ako sa ďalej situácia vyvinie.

What Not To Wear na TV Doma

V tom mixe hlúpostí, ktorý do nás pchajú naše televízie, sa občas dá naraziť aj na niečo osožné. Zvlášť osožné pre v móde zaostalý slovenský národ. What Not To Wear, alebo ak chcete slovenský názov Ako byť trendy, je meno britskej docu-šou (exituje aj menej vydarená americká verzia), v ktorej 2 vyhlásené štylistky pomáhajú obyčajným ženám nie vyzerať skvelo, ale vyzerať UPRAVENE A ADEKVÁTNE. Žiadna škola haute couture, žiadne módne výstrelky a potom kapučíno zo Starbucksu... Ale tvrdá základná škola toho, ako sa má žena naučiť úcte voči sebe samej a ako sa naučiť obliekať sa tak, aby potlačila to zlé a zvýraznila to dobré. A čo si budeme vravieť, Angličanky sú zväčša škaredé a zanedbané Mariky, presne tak ako väčšina Sloveniek po 30ke a s deťmi na krku, ktoré majú pocit, že 1 rifle a 2 mikiny proste stačia. Poznáte také ženy vo svojom okolí? Tak vás prosím, upozornite ich, aby si zapli TV Doma vždy v pondelok okolo 22.00 h.

Na záver ešte dodám, že v roku 2012 uvedie TV Doma aj iné štýlové šou, a to konkrétne Extreme Makeover a Nate Berkus: Krajšie bývanie (The Nate Berkus Show).

Máte obľúbenú vôňu od Diora? Pre istotu sa predzásobte

Občas to jednoducho vo svete vôní tak býva - manažment módnej firmy zavelí STOP! a v továrňach sa prakticky zo dňa na deň prestanú do flakónov dávkovať čarovne voňajúce roztoky patriace tej-ktorej vôni. Možno aj vy máte vo svojom okolí niekoho, kto doteraz smúti napríklad za Tendre Poison, Veneziou (tá sa mimochodom od septembra vracia!) či Moments, ktorú si na začiatku 90. rokov prosté slovenské ženy húfne kupovali v drogériách.

Nevedno, čo značky vedie k tomu, aby takto nečakane ukončovali život vôní, ale deje sa to pomerne často. Iste, zväčša za tým treba hľadať komerčný neúspech či potrebu vytesniť niečo staré a nahradiť to novým, ale pre milovníkov vône, ktorá bola "discontinued", to nie je žiadna útecha... A tak sa so slzami v očiach vrhajú na eBay a, často za horibilné sumy, naháňajú po celom svete aspoň ich miniatúry. Avšak v prípade takého Tendre Poison je to značný risk, lebo odkedy sa po ňom doslova z hodiny na hodinu zľahla zem, internet zaplnilo nespočetné množstvo fejkov a napodobenín, ktoré je mimoriadne ťažké odhaliť a ak náhodou natrafíte na "ešte zabalenú 100mililitrovku", ani nestrácajte čas, pravdepodobnosť, že ide o originál, je prakticky nulová...

Okrem úplného ukončenia výroby je tu však ešte jeden scenár: reformulácia. Slovo, ktoré naháňa panický strach každému milovníkovi vôní, obzvlášť starších legiend. Panuje názor, že reformulácia je často oveľa bolestivejšia než ukončenie výroby. Reformulované vône totiž zväčša stratia svoje čaro a stanú sa mdlými a neoriginálnymi. Spýtajte sa svojich mám, či si za socíku nekupovali za 300Kčs Diorissimo, Diorellu, Dioressence či Miss Dior alebo Poison za 600Kčs, ktoré sa bez problémov dali kúpiť aj u nás, pretože sme ich pre "nafúkaných a nenažratých francúzskych kapitalistov" vyrábali my, "poctiví a skromní československí socialisti", v závode Astrid. (Mimochodom, vyrábali sme aj rúže Dior, tie stáli 80Kčs). Pravdepodobne vám odpovedia, že áno a tie skúsenejšie možno dodajú aj to, že tie vône sa vyrábajú doteraz, avšak s ich pôvodnou verziou už majú len pramálo spoločné, a tak ich už nemôžu ani cítiť.

A práve u Diora, respektíve za to skôr môže vlastník Parfums Christian Dior - korporácia LVMH, sa dejú prapodivné veci.

Podnikateľské giganty naďalej skupujú módne značky

Rok 2011 sa akoby niesol v znamení akvizícií v obchode s luxusným tovarom.

Všetko sa to začalo začiatkom marca. Vtedy sa v agentúrach objavila správa, podľa ktorej talianska klenotnícka spoločnosť a výrobca luxusných módnych doplnkov Bulgari skončila v rukách najväčšieho konglomerátu tohto biznisu. Francúzska skupina LVMH (Louis Vuitton Moët Hennessy) súhlasila, že firmu kúpi za 3,7 miliardy eur.

Neuplynuli ani dva mesiace a veľký konkurent LVMH – francúzsky maloobchodný gigant a predajca luxusného tovaru PPR ohlásil nákup amerického producenta skejtbordovej a snoubordovej módy Volcom za cenu 607,5 miliónov dolárov. PPR podľa všetkého takto potvrdzuje zámer sústrediť svoje aktivity po prevzatí nemeckej spoločnosti Puma (2007) okolo športových a lifestylových značiek. Šéf PPR Francois-Henri Pinault chce takto investovať časť zo 2,4 miliardy eur, ktoré firma získala predajom africkej distribučne divízie FCAO a francúzskeho predajcu nábytku Conforama. Skupina ešte hľadá kupca pre katalógového predajcu Redcats a známeho reťazca s knihami a elektronikou FNAC.

Cenotvorba

V H&M zase raz niekto spadol z jahody rovno na hlavu. Nie je to prvýkrát. Do tohto obchodu už cca dva roky vstupujem s jasnou predtuchou - že idem selektovať, selektovať a selektovať. Kedysi to tak nebolo. Kedysi som do H&M išiel s tým, že si idem na seba vybrať niečo pekné a cenovo prijateľné, teraz som rád, keď tento obchod opúšťam síce s prázdnymi rukami, ale aspoň bez žalúdočnej nevoľnosti.

Dnes si ukážeme jednu halenčičku (po kliknutí ide fotka zväčšiť - odporúčam):

Ako je to s obuvou a jej reklamáciami

Občas nezaškodí byť praktický, a tak aj tento blog bude sem-tam praktický. Nuž, učiť vymieňať žiarovky za žiarivky alebo ako správne držať vŕtačku, aby bol vrt rovný, sa nebudeme... ;) Ako inak, pozrieme sa na zúbok móde, tentokrát však z pohľadu tovaroznalectva. Svet módy je svet márnivý a všetci by boli najšťastnejší, keby to v ňom fungovalo asi nasledovne: "že sa ti po prvom opratí zničilo tričko? no a? nerieš a kúp nové!". Bohužiaľ nie sme všetci multimiliardári s neobmedzeným rozpočtom, ani celebrity dostávajúce oblečenie zadarmo. Práve naopak, častokrát nemáme do vrecka hlboko, na módu míňame síce radi, ale aj s rozvahou a s očakávaním, že sa z nášho úlovku budeme tešiť viac ako do prvého (druhého, tretieho...) opratia. Asi každý z nás zažil, že reklamácia nie vždy prebieha úplne hladko, čo so sebou prináša jednu z najnepríjemnejších situácií na svete...

Hneď prvý článok je tak trochu pichnutím vidlicou do osieho hniezda - týka sa totiž obuvi. Asi sa zhodneme, že v móde sotva existuje problematickejšia oblasť než obuv. Lebo ono je to raz tak - nesie to váhu celého tela, neustále je to v styku so zemou, ktorá je zasvinená od bohvie čoho, tu človek zakopne, tam mu niekto šliapne na nohu. Jednoducho obuv je argumentačným rajom ziskuchtivých obchodníkov o tom, že je "tak nejak prirodzené", že sa ničí a preto "je nevhodné, že sa obuv vôbec reklamuje" a tak ďalej a tak ďalej. Niet divu, že aj samotná obchodná inšpekcia má so zamietnutými reklamáciami obuvi neustále opletačky a túto sféru pozorne sleduje. Obchodníkom je to jedno, snažia sa hľadať každú barličku, aby nemuseli platiť, medzi inými je to napríklad pomerne úsmevná klasifikácia obuvi, nad ktorou zdravému človeku zostáva rozum stáť...