Tlačenica na šmejdy

Keď pred rokmi švédska handráreň H&M zaplatila značke Lanvin tučnú sumu, aby na zopár desiatok svojich bangladéšskych hábov mohla našiť luxusnú vysačku, strhla sa priam hystéria. Zúfalé Slovenky a stajlisti (poskoci) rôznych celebrít hodiny stáli pred obchodom v rade, aby ukoristili katastrofálne, alebo lepšie povedané tak štandardne bangladéšsky odfláknuté, kusy umeliny, z ktorých kade-tade trčali nite, otrasné zipsy a iné pekelnosti.

Roky plynuly, H&M každý rok ohlásilo vždy ďalšiu novú, dobre zaplatenú "spoluprácu" s nejakou luxusnejšou značkou, ale mám taký dojem, že rok čo rok tieto kolaborácie strácali lesk, haló opadlo, záujem sa vytratil.

Tento rok sa H&M spojilo so značkou Balmain. Značka nepochybne luxusná a drahá, u nás však pramálo známa. Nenahovárajme si, toho Versáčeho a Gabanu pozná každá Marika z Trebišova, ale Balmain? U nás skoro neznámy pojem.

Nič však nie je ľahšie, ako predať Slovákovi pocit luxusu, pocit, že som niečo viac. Na to Slováci vždy sadnú ako muchy na lajno. Nuž, pred H&M to opäť vyzeralo ako v časoch onoho bájneho Lanvinu, hoci to teraz bol "iba nejaký Balmain".

Milé Slovenky... Sako narýchlo zošité otrockou rukou bangladéšskej/čínskej/vietnamskej alebo inej pracovníčky v plechovej továrni umiestnenej do chemicky zamoreného ázijského priemyselného údolia, bude stále len kus šmejdu. Môže mať aj sto vysačiek Balmain a cenu päťkrát nadsadenú, luxusný kúsok z neho nikdy nebude. A vy nebudete nikdy dobre oblečené, budete úplne bežné, tuctové ženy s predraženým kusom nekvalitného oblečenia.

V odkaze dokladám, pre mňa šokujúce, zábery z nákupného centra: tlačenica na šmejdy.